"Charlie, poď mi prosím
ťa pomôcť!" zakričala na mňa moja o rok staršia sestra Lydia zo svojej
izby. "Hej hej, veď už idem," odpovedala som a šla som za ňou.
Kedysi sme medzi sebou
nemali práve najlepší vzťah. Ona sa zaujímala o chalanov a párty a ja
som bola skôr typ človeka, ktorý v piatok večer sedí u seba v kresle,
číta knihy a popíja horúce kakao. Ale asi pred rokom sa to zmenilo. Jej
priateľ Jackson odišiel do Londýna, tam si samozrejme našiel inú a s
Lydiou sa rozišiel. Dosť ju to vzalo, pretože boli spolu asi 3 roky
(neviem, naozaj som sa o ňu nezaujímala) a tak raz prišla ku mne do
izby, vyplakala sa a medzi nami vzrástlo nové puto. Všade sme chodili
spolu, spolu sme sa zoznamovali s novými ľuďmi a obe doteraz aj so
Scottom, Stilesom, Maliou a Kirou tvoríme nerozlučnú partiu.
"Už som tu," vošla som
do izby a sadla som si na jej posteľ. "Čo potrebuješ?" "Potrebujem
poradiť. Ktoré šaty si mám na seba obliecť?" spýtala sa ma a ukázala mi
dvoje šaty, medzi ktorými práve vládol súboj. "Tieto," prstom som
ukázala na krásne čierne šaty na ramienka, ktoré boli na kľúčnej kosti
priesvitné a odhaľovali tak jej ružovú hladkú pokožku. "Ďakujem
sestrička. A ty si čo obliekaš?" "Neviem, asi nič extra. Na večeru príde
predsa tvoj priateľ a nie môj," pokrčila som plecami a usmiala som sa.
Som šťastná, že si Lydia
po roku samoty konečne niekoho našla. Síce som trošku smutná, že
nechodí so Stilesom, ktorý ju už dlhé roky tajne miluje, (tak tajne, že o
tom vedia všetci až na Lyd...) ale aj tak som zvedavá, aký je.
Samozrejme, mama bola tiež nadšená, keď sa to dozvedela a okamžite
navrhla Lydii, aby ho pozvala na dnešnú v poradí 3.adventnú večeru,
pretože sa s ním chce zoznámiť.
"Ako si to povedala, že
sa volá?" spýtala som sa, pretože som si ani za svet nemohla spomenúť na
jeho meno. "Jordan. Jordan Parrish,"odpovedala mi zasnívaným hlasom a v
očiach sa jej objavili iskričky. "Dobre Lyd, len sa mi tu prosím ťa
neroztop," zasmiala som sa, na čo následne Lydia prekrútila očami a
hodila po mne červené šaty. "Bež sa radšej prezliecť, sama vieš, ako
dlho ti to vždy trvá," tentoraz sa zasmiala ona a začala sa prezliekať.
"Dobre teda, vidíme sa," žmurkla som a vybrala som sa do svojej izby.
Keď som doladila všetky
maličkosti, po dome už rozvoniavalo mamine chutné kura, ktoré
pravdepodobne strávilo svoje posledné minúty v rúre. Nečudujem sa, že si
vybrala práve toto jedlo. Na svete snáď neexistuje nikto, kto by ho
dokázal ukuchtiť lepšie ako ona. Vybrala som sa teda dole po schodoch do
kuchyne, kde už ma čakali obe pripravené. "Charlie? Zdá sa mi to, alebo
mi ho chceš prebrať? Vyzeráš úžasne!" zasmiala sa Lydia a ja som sa
zasmiala s ňou. "Nie, neboj sa. Teba neprekonám. Si nádherná." A to je
pravda. Vždy som si želala, aby som bola aspoň trochu pekná ako ona.
Z myšlienok ma vytrhlo
jemné klopanie na dvere. "To bude on!" usmiala sa Lydia a s rozžiarenými
očami otvorila dvere. "Ahoj Lyd!" pozdravil ju o pár rokov starší
chalan a pobozkal ju na líce. Takže toto je Parrish. Musím uznať, že
sestra má vkus. "Ahoj Jordan, poď ďalej," pozvala ho dovnútra a on
následne vkročil dnu. "Ahoj, ty musíš byť Jordan! Lydia nám o tebe veľa
rozprávala,som veľmi rada,že ťa spoznávam," pozdravila ho s úsmevom mama
a podala mu ruku. "Dobrý deň pani Martinová, potešenie je na mojej
strane. A dúfam, že o mne hovorila iba v dobrom," zasmial sa a potriasol
si s ňou rukou. "Samozrejme. A prosím, hovor mi Natalie." "Ako si
želáte," zasmial sa a podišiel ku mne. "A ty musíš byť Charlie. Lydiina
malá sestrička. Neustále o tebe rozpráva," prehovoril a pobozkal mi
ruku. Cítila som, ako mi začala červenať tvár, ale hneď som sa
ukľudnila. Je to predsa sestrin priateľ. "Zase až taká malá nie som, som
iba o rok mladšia. A dúfam, že hovorila o mne iba v dobrom," zopakovala
som jeho vetu a všetci sme sa rozosmiali.
Pomaly sme šli do
kuchyne a zatiaľ čo si Jordan sadol ku stolu, stihla som Lydii pošepkať:
"Je to vážne kus! Super práca, sestrička!" Následne sme sa obe
rozosmiali a tiež sme sa posadili. O chvíľu už prišla ku stolu aj mama a
podala mi zapaľovač na zapálenie adventných sviečok. Mňa však niečo
napadlo. "Keďže je dnes 3.adventná nedeľa...nezapálime každý jednu
sviečku? Jednu Lydia,druhú ty Jordan a tretiu ja?" prehovorila som, na
čo sa následne všetci usmiali a prikývli. Postupne sme teda pozapaľovali
sviečky a pustili sme sa do jedla. "Pani Mart....teda, Natalie, to kura
je vážne fantastické! Lepšie jedlo som v živote nejedol." "Ďakujem
Jordan, snažila som sa najviac, ako som mohla," usmiala sa mamina a
pokračovali sme v jedení.
Keď sme všetci dojedli,
poumývali sme riad a presunuli sme sa do obývačky. "Čo keby sme si
zahrali nejakú hru?" navrhla Lydia a my sme samozrejme súhlasili. Po
dohadovaní sme rozhodli, že si zahráme ACTIVITY a vylosovali sme, kto
bude s kým v týme. Mama skončila s Lydiou a ja s Parrishom. Viac srandy
som snáď v živote nezažila. Všetci sme sa presvedčili o tom, aký je
Jordan vtipný a milý chalan (navyše aj pekný) a musím povedať, že som
nesmierne šťastná,že sú spolu. Lydia si ho naozaj zaslúži, už dlho
potrebovala niekoho ako je on.
Potom sme si ešte
pustili komédiu a rozprávali sme sa. Zistili sme, že Jordan je miestny
policajt (jeho šéf je Stilesov otec), čo vysvetľuje aj jeho svaly, ktoré
sa nedajú prehliadnuť. Keď už bolo celkom neskoro, šiel domov. Mama mu
síce navrhla, že môže u nás prespať, ale on len slušne poďakoval a
povedal, že sa musí ešte zastaviť u brata a jeho malej neterky. Tak sme
sa s ním rozlúčili, trošku sme ešte poupratovali kuchyňu a obývačku a
šli sme do svojich izieb.
-------------------------------------------------------
Koniec prvej jednodielovky :) Napísala som ju k včerajšiemu adventu na jednu stránku, tak som sa rozhodla, že ju pridám aj sem. Dúfam že sa páči :)
Btw. Prikladám obrázok Holland (Lydia), ktorá má na sebe šaty z adventnej večere :) .
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára